Služby B2B projekty Pre architektov Realizácie O nás Showroomy Kontakt
Frank Gehry, vlastným menom Ephraim Owen Goldberg sa narodil 28. februára 1929 v Toronte (Kanada). Rodičia Irwin a Thelma boli židia, pôvodom z Polska. Frankov otec sa živil ako boxér a obchodník s výhernými automatmi, matka bola predávačka. Malý Frank trávil veľa času v železiarstve svojho dedka, kde prišiel do styku s najrôznejšími odrezkami kovu a dreva, z ktorých staval domy a mestá.
Od malička bol vďaka svojej matke vedený ku kresleniu a ďalším tvorivým činnostiam.
V roku 1947 sa gehry kvôli zlej rodinnej situácii sťahuje do kalifornie, kde získava prácu ako šofér dodávky a študuje na škole Los Angeles city Collage. Frank skúšal pracovať taktiež v rozhlase, ale to sa mu nepodarilo a preto sa obrátil späť do svojho detstva a rozhodol sa vrátiť sa k umeniu. Neskôr vďaka štipendiu nastúpil na University of Southern california's School of Architecture. V prvom ročníku dokonca prepadol z perspektívnej kresby. V roku 1951 však školu absolvoval ako najlepší z ročníku.
Vďaka doporučeniu učiteľa Glena Lukense, Gehry zahájil svoje štúdium na večerných hodinách architektúry. Jeho pôvod z chudobnej rodiny v ňom vyvolala záujem o návrh bývania pre sociálne slabých.
Po absolvovaní USC gehry strávil nejaký čas mimo svoj odbor. Nastúpil na jeden rok do armáady USA. V roku 1956 sa presťahoval do Cambridgu, kde rok študoval urbanizmus na Harvard Graduate School of Design. Školu však Gehry vďaka svojim ľavicovým ideálom nedokončil.
V roku 1962 zakladá svoj ateliér v Los Angeles a prvou zákazkou bol projekt Santa Monica Place - menšie komerčné celky navrhnuté v roku 1980. Pozoruhodnejšia realizácia vznikla o 3 roky skôr, keď Gehry upravil svj vlastný dom. Pôvodný objekt z roku 1920 obklopuje kovovou fasádou. V roku 1969 Gehry navrhuje svoju vlastnú radu nábytku z lepenky nazývanú "Easy Edges", ktorú úspešne predáva.
Gehryho excentrizmus bol zo začiatku prijatý trochu kriticky. V 80. rokoch však začína pravideľne navrhovať aj rozsiahlejšie zákazky ako napríklad cabrillo Marine Aquarium (1981) alebo Air and Space exhibit building (1984). V roku 1989 dokonca získal Pritzkerovú cenu za architektúru. Vďaka veľkúmu uznaniu Gehry začína tvoriť taktiež v Európe a navrhuje napríklad múzeum Cinémathéque Francaise v Paríži alebo Tancujúci dom v Prahe, na ktorom spolupracoval s architektom Vladom Miluničom.
Diela Franka Gehryho idú proti spoločenským konvenciám a vizuálne takmer až za hranicu statickej únosnosti. tento štýl je taktiež označovaný ako dekonštruktivizmus. gehryho diela taktiež často krát pôsobia nedokončeným dojmom. príkladom je aj jeho vlastný dom v Santa Monice, ktorý bol aj dlho po dokončení považovaný okoloidúcími za stavenisko.
Unikátny je taktiež Gehryho tvorčí prístup k navrhovaniu. Prvotné umelecké škicesú prevedené do fyzického modelu. Následne dochádza k rozkresleniu a vymodelovaniu každého detailu. Výsledkom je model z lepenky často vyhotovený v niekoľkých rozmeroch. Následne dochádza k naskenovaniu fyzického modeli, ktorý je prevedený do programu CATIA. Tento software bol pôvodne využívaný na návrhy v leteckom a automobilovom priemysle, Gehrymu však pre jeho značne atypické návrhy vyhovoval najviac. Následná úprava detailov v počítači sa často nezaobíde bez návratu k fyzickému modelu.
Dnes je Frank Gehry označovaný za celebritu a jeho tvorivý štýl je vyžadovaný investormi po celom svete. Jeho diela k sebe lákajú ako magnet. Snáď najvýrazješie sa táto vlastnosť prejavila pri návrhu Guggenheimovho múzea v španielskom meste Bilbao. Múzeum behom prvých 3 rokov prevádzky prilákalo 4 milióny turistov a to sa pozitívne prejavilo na ekonomike celého mesta. Guggenheimové múzeum sa stalo nevídanou investíciou s návratnosťou do niekoľko rokov.
Forma a kvalita materiálov je pre Gehryho práce kľúčová a výsledné diela často pripomínajúce sochy verejnosť rozdeluje na dva nezmieriteľné tábory priaznivcov a odporcov. Gehryho architektúru je možné konieckoncov definovať veľa slovami, ale určite sa nedá použiť výraz ako "nudná" či "obyčajná".
Ocenenia:
1999 – AIA Gold Medal
1989 – Pritzkerová cena